Kauza veľkopodnikateľa s lykožrútmi sa vracia naspäť na nižší súd

15.11.2013 Bratislava

Bratislava 15. novembra (TASR) - Kauza veľkopodnikateľa Mikuláša V., ktorého v apríli tohto roku Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku odsúdil neprávoplatne na 11-ročný trest odňatia slobody, sa vracia naspäť na tento nižší súd. Rozhodol o tom na svojom zasadnutí 30. októbra Najvyšší súd (NS) SR. ŠTS už medzičasom vytýčil nový termín pojednávania na 2. decembra. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

V odôvodnení NS SR konštatuje viaceré podstatné výhrady voči postupu špecializovaného súdu. Vraj záver o vine obžalovaného "oprel o dôkazy, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom". Podľa NS nepostupoval ŠTS v súlade so zákonom ani vtedy, keď nútil advokátov Mikuláša V., aby boli prítomní na hlavnom pojednávaní pri vynesení rozsudku, hoci obžalovaný im zrušil plné moci na obhajobu pár dní predtým. NS ďalej konštatuje, že "súd prvého stupňa pochybil, keď neumožnil, aby záverečnú reč predniesol novozvolený obhajca a v dôsledku tohto nezákonného postupu ani obžalovaný záverečnú reč nepredniesol". Napísal dnes portál etrend.sk.

"ŠTS považoval postup obžalovaného a obhajcov za obštrukciu, nakoľko k zmene obhajcov došlo dva dni pred naplánovanými záverečnými rečami, dovtedy spôsob vedenia obhajoby zo strany obžalovaného nebol namietaný, pričom podľa Trestného poriadku za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený. Zmena obhajcu nie je dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu. NS SR sa s takýmto výkladom nestotožnil, ŠTS to akceptuje a vo veci už nariadil nový termín hlavného pojednávania na 2. decembra," reagovala pre TASR hovorkyňa ŠTS Kudjáková. Súd pri oboznamovaní listinných dôkazov postupoval spôsobom, ktorý mu zo strany NS SR doteraz nebol vytýkaný, dodala ďalej Kudjáková.

Špeciálny súd užnal podnikateľa vinným

ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, Mikuláša V. 18. apríla tohto roku uznal za vinného z pokračujúcich trestných činov skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného. Odsúdil ho na úhrnný trest odňatia slobody vo výške 11 rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100.000 eur. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Mikuláš V. sa voči nemu odvolal.

Na minuloročnom novembrovom pojednávaní uviedol, že je nevinný a ničoho sa nedopustil. S rozsudkom súdu nesúhlasil a celý proces bol podľa neho vykonštruovaný. Rozsudok bol vyhlásený za neprítomnosti obhajcu obžalovaného. Mikuláš V. si zvolil nového právneho zástupcu, ktorý si prevzal plnú moc.

Podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Mikuláš V. spáchal svojou trestnou činnosťou škodu 58,1 milióna eur. Obvinený zastupoval v tomto prípade 11 vlastných spoločností, ktoré obchodovali vzájomne medzi sebou. Trestnú činnosť mal páchať v rokoch 2008-2011, najmä v okrese Trebišov. Fiktívne v účtovných a daňových dokladoch deklaroval obchodovanie s 55,306 miliónmi euroočiek (štepné prúty jabloní) a so 414,2 miliónmi kusov lykožrúta. Mikuláš V. na súde v novembri uviedol, že lykožrút slúžil ako doplnok potravy pre bažanty tak, ako slúži proteín pre športovcov.

Obžalovaný vytvoril daňový raj pre svoje firmy

Ako odôvodnil v apríli predseda senátu, obžalovaný vytvoril "daňový raj" pre svoje firmy v zemplínskej oblasti. Svoje firmy zaťažoval DPH v rozsahu zhruba 16 až 17 percent. Výpovede svedkov a listinné dôkazy nepreukázali existenciu euroočiek a lykožrútov v takom rozsahu, ako tvrdil obžalovaný, pokračoval predseda senátu. Podľa jeho slov celý obchod bol neekonomický, absolútne nereálny, nerentabilný až stratový. Pri zdôvodnení trestu uviedol, že bolo potrebné prihliadnuť na výšku škody, ktorá niekoľkonásobne prevýšila 133.000 eur, teda hranicu, keď už ide o škodu veľkého rozsahu.

Prokurátor ÚŠP Ján Šanta v záverečnej reči 15. apríla položil rečnícku otázku, či boli na hospodárskych dvoroch spoločností obžalovaného euroočká a lykožrúty. "Boli, ale nie v deklarovanom rozsahu," konštatoval. Teda v oveľa menšom, až zanedbateľnom, a neboli zobchodované. Štepné prúty boli na dvoroch pre vlastnú potrebu a obchody boli nerealizovateľné aj z ekonomického pohľadu. Prokurátor pokračoval, že v prípade euroočiek z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiska k obchodovaniu nedošlo. Vystavenie faktúry totiž nie je relevantný dôkaz. Vytvorené reťazce mali slúžiť na to, aby obžalovaný získal daňové výhody a nevznikla mu daňová povinnosť. Obdobná situácia podľa prokurátora vznikla u lykožrútov. Mikuláša V. navrhol uznať za vinného.

Obžalovaný zakázal obom svojím pôvodným obhajcom prítomným na pojednávaní predniesť záverečnú reč, nakoľko už neboli jeho obhajcovia. Podnikateľ si zvolil nového zástupcu, ktorý na pojednávaní nebol. Mikuláš V. záverečnú reč tiež nepredniesol, pretože boli podľa neho porušené práva na obhajobu. Nevyužil ani právo posledného slova. Mikuláš V. podal aj námietku zaujatosti voči celému senátu.

Pojednávanie začalo vlani v novembri

Na ŠTS sa začalo hlavné pojednávanie s podnikateľom 5. novembra 2012. ŠTS vypočul viacero svedkov, medzi inými z Finančnej správy (FS) SR, odborníkov, znalca z odboru ekonomiky aj zamestnancov, ktorí pracovali v spoločnostiach obžalovaného.


Vypovedal aj občan Maďarska Mihály Molnár, ktorého možno podľa Šantu označiť za jedného z najdôležitejších svedkov. Molnár potvrdil, že medzi jeho a obžalovaného firmami k reálnym obchodom nedošlo. Mikuláš V. uviedol, že svedkova výpoveď nie je pravdivá a že je kúpený.

Podľa znalca obchody s lykožrútom by neboli rentabilné a nezistil ich ekonomický zmysel. Administratívna pracovníčka, ktorá robila vo firme obžalovaného v rokoch 2009-2012, o zbere lykožrútov počula, fyzicky však nikoho pri takejto práci nevidela. Uviedla však, že podľa faktúr, ktoré sa vystavovali mesačne, lykožrúty zbierali pracovníci z Maďarska. Vypočul ich aj ŠTS. Podľa výpovedí odkôrňovali v Strede nad Bodrogom drevo a zbierali z neho chrobáky aj kôru, ktoré ukladali do vriec.

Fiktívne obchody

Pracovníčky FS SR sa podieľali na kontrolách firiem obžalovaného. Jedna zo svedkýň k obchodu s euroočkami uviedla, že v prípade odberateľa - maďarskej firmy - sa podľa maďarskej daňovej správy uskutočnenie obchodu nepotvrdilo. Táto spoločnosť od roku 2006 nepodala daňové priznanie, nejavila sa ako obchodujúca a navyše, človek, ktorý mal byť jej konateľ, zomrel ešte pred vznikom spoločnosti. Ďalšia kontrolórka k lykožrútom vypovedala, že išlo o zaujímavý obchod, najmä pokiaľ ide o financie. V porovnaní s cenou zlata mali byť totiž lykožrúty drahšie.

K lykožrútom aj jabloňovým očkám sa vyjadrili odborníci. V danom prípade mal podnikateľ obchodovať len s jedným druhom jabĺk - Fuji. Podľa slov znalca na Slovensku je 127,2 ha, na ktorých sa pestuje odroda Fuji, všetkých ovocných sadov dokopy je v SR asi 8000 ha. Na množstvo 55 miliónov očiek by však pritom bola potrebná plocha sadu okolo 15.000 ha. Lesný inžinier zo Štátnych lesov Tatranského národného parku, ktorý vyše desať rokov pracuje v lesníctve, priblížil, že dovtedy, keď pracovníkov lesov polícia kontaktovala v súvislosti s týmto prípadom, nepočuli o tom, že by sa lykožrút používal na kŕmenie, obsahuje totiž napríklad chinín.
 

Vyberte región